OFICIÁLNA STRÁNKA OBCE

Povinné zverejňovanie

Faktúry, zmluvy, objednávky

logo Digitalnemesto new

GEOPORTÁL

geoportal

Ľudovít PISÁR – Narodil sa 19. augusta 1925. Vyučil sa v odbore stolár, umelecký rezbár. Jeho prvým profesijným pôsobiskom bolo chrámové družstvo v Pehřimove (ČR). Po založení rodiny sa vrátil do rodného Kamenca. Po čase sa zamestnal v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti Bratislava. Tvorivá a reštaurátorská práca si vyžadovala veľa času, a tak sa presťahoval do Bratislavy. Jeho činnosť sa zameriavala predovšetkým na reštaurovanie rôznch sakrálnych pamiatok po celom Slovensku. Okrem iných sa podieľal i na reštaurácii svetoznámeho oltára PAvla z Levoče. Pre občanov Kamenca však zanechal významné rezbárske dielo v podobe vzácnej a obdivovanej Kristovej cesty, ktorá zdobila steny miestneho kostola Všetkých svätých. Ľudovít Pisár zomrel 3. októbra 2003 a je pochovaný na tunajšom cintoríne.  

Ján JÁNOŠKA Narodil sa 24. 9. 1923 v Kamenci pod Vtáčnikom a na Hornej Nitre sa ako talentovaný dospievajúci mládenec zapájal do ilegálnej činnosti kreslením a písaním protifašistických a protivojnových plagátov či hesiel. V tejto aktivite celkom prirodzene pokračoval aj počas SNP. Po celý život si v sebe niesol étos hrdinstva prostých ľudí, ktorí nezostali ľahostajní voči nespravodlivosti a útlaku v tej exponovanej a ťažkej dobe. Po vojne študoval kreslenie a maľovanie na Slovenskej vysokej škole technickej a na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde jeho učiteľmi boli Ján Mudroch, Koloman Sokol a ďalší významní umelci. Zapájal sa do aktivít mladej výtvarnej generácie, ako zväzák a brigádnik sa zúčastňoval na viacerých stavbách mládeže na Slovensku i v bývalej Juhoslávii. Vzdelanie si doplnil na Akadémii krásnych umení v Krakove a od roku 1949 sa stal propagačným výtvarníkom na niekoľkých pracoviskách. Napokon v roku 1960 našiel trvalý priestor pre realizáciu v Banskej Bystrici na katedre výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu, neskôr Pedagogickej fakulty. Akademický maliar Ján Jánoška zomrel 13. 2. 1996 v Banskej Bystrici vo veku 72 rokov, pochovaný je na mestskom katolíckom cintoríne.

Jozef PISÁR – Narodil sa v Kamenci pod Vtáčnikom. Pôsobil v Banskej Bystrici ako maliar. (nasledujú spomienky arcidekana banskobystrickej diecezy  Antona KMEŤA) V čase môjho pôsobenia maľovali sme kostol na Španej Doline. Maľoval pán majster Jozef HANULA a takisto aj v RADVANI, kde Hanulovu  maľbu z roku 1909 obnovoval maliar Jozef PISÁR z Kamenca pod Vtáčnikom. Maľba na Španej Doline prebiehala počas hospodárskej krízy, ale ľudia radi na ňu obetovali. V Radvani to bolo s maľbou oveľa ťažšia práca, ale aj tu ľudia radi obetovali a ochotne pomáhali…   jozef pisar mini

Michal DADO – Narodil sa 31.7.1910 v Dolnom Kamenci – Kamenci pod Vtáčnikom, zomrel 22.9.1985 v Bratislave. Bol slovenský ekonóm.   Po ukončení štúdia na univerzite v Bratislave pôsobil najprv ako učiteľ na základných školách v Chorvátskom Grobe a v Továrnikoch pri      Topoľčanoch, potom ako hospodársky redaktor, resp. šéfredaktor hospodárskeho týždenníka a denníka. Pracoval v politike. Je autorom    Slovníka politickej ekonómie, ktoré vydala v roku 1966 Slovenská akadémia vied v Bratislave. 

Dominik HUDEC – Narodil sa 17. júla 1917 v Hornom Kamenci ako jedno z dvanástich detí. Jeho otec bol vtedy starostm a možno ho pavažovať za zakladateľa podnikateľskej generácie. Matka Katarína bola umelecky založená žena so zemianskou krvou v žilách. V roku 1922 sa rodina odsťahovala do Komárna, kde mali hostinec až do roku 1938, keď ich vyhnali Nyilašiovci. Dominik vychodil Gymnázium v Nových Zámkoch a v roku 1940 absolvoval Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Pracoval ako redaktor v Úrade propagandy, potom na Ministerstve zahraničia. Od januára 1945 bol profesorom na gymnáziu v Prievidzi. Po skončení vojny ho väznili štyri mesiace, zdal sa im podozrivý, označili ho za nespoľahlivého. Po prepustení na slobodu ako aktívny turista (autor sprievodcu po Bratislave v roku 1941) pôsobil v oblasti slovenského turizmu. Po vzniku turistického vydavateľstva stal sa jeho vedúcim. Stále pracoval pod dozorom komunistického režimu. Knižne vydal dva ročníky Slovenského almanachu (1942 a 1943). Samostatné publikácie: Bratislavský kraj (1948), Nitriansky kraj (1949), Slovensko — stručný sprievodca (1955). Do angličtiny preložil niekoľko románov. V roku 1968 využil možnosť cestovať cez Rakúsko do USA, kde v Chicagu zakotvil vo výrobnej sfére a od roku 1982 žil v San Diegu. dominik-hudec 

vendelin macho  Vendelín MACHO – Prof. Ing. Vendelín Macho, DrSc. sa narodil 20. októbra 1931 v Kamenci pod Vtáčnikom, kde vychodil 5 tried ľudovej školy a následne bol prijatý na Gymnázium v Prievidzi, kde maturoval v roku 1951. V zápätí bol prijatý na Chamickotechnologickú fakutlu Slovenskej vysokej školy v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1956. Ako mladý inžinier nastúpil na miesto výskumníka do Výskumného ústavu pre petrochámiu v Novákoch. V roku 1958 bol prijatý na externú vedeckú ašpirantúru v odbore Organická chémia na Chemickotechnologickej fakulte v Bratislave. V roku 1968 obhájil v Československej akadémii vied v Prahe pred celoštátnou komisiou doktorskú dizertačnú prácu a získal vedeckú hodnosť „doktor technických vied“ DrSc. V tom čase bol najmladším doktorom vied v chemických odboroch v Československu. O necelý rok bol vymenovaný za riaditeľa Výskumného ústavu pre petrochémiu v Novákoch. V roku 1984 na vlastnú žiadosť odišiel ako profesor na Chemickotechnologickú fakultu. Tam pôsobil do roku 1998, kedy odišiel na novozaloženú Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne na Fakultu priemyselných technológií v Púchove. Ako významný chemik sa spomína vo svetových bibliografických publikáciách. Je autorom alebo spoluautorom vyše 220 vedeckých publikácií, 2 monografií, vyše 490 vynálezov, ktoré boli patentované, resp. uznané nielen doma, ale aj v zahraničí, 150 oponovaných výskumných prác a projektov, 300 prednášok na vedeckých, či vedecko-technických konferenciách, sympóziách doma a v zahraničí a 85 ďalších odborných publikácií. Dostalo sa mu viac uznaní za významné vedecké výsledky. Stal sa Laureátom štátnej ceny, Nositeľom Národnej ceny SR, člen Slovenskej akadémie vied, členom Akadémie New Yorku, Vedec roka 2000 a rad ďalších. Prof. Ing. Vendelín Macho, DrSc. zomrel 11. júla 2011.

Viliam FÁBRY – Svetlo sveta uzrel 16. júna 1929 v Hornom Kamenci. Po štúdiu na gymnáziu sa stal učiteľom Národnej školy v Tekovských Lužanoch v okrese Želiezovce. Od roku 1950 vykonával funkciu osvetového inšpektora v okresoch Želiezovce, Štúrovo, Hlohovec, v roku 1951 sa stal vedúcim oddelenia osvety KNV v Nitre. V roku 1954 sa stal zástupcom riaditeľa Parku kultúry a oddychu pre program v Bratislave. Na tomto poste pôsobil do konca roku 1958, kedy sa stal vedúcim oddelenia Osvetového ústavu v Bratislave. V roku 1968 sa stal pracovníkom a neskôr vedúcim oddelenia pre výskum sociológie kultúry Výskumného ústavu kultúry a verejnej mienky v Bratislave. Bol riešiteľom viacerých úloh štátneho vedeckého výskumu a Matica slovenská vydala jeho odbornú publikáciu „Využitie metód sociologického výskumu v knihovníckej práci“. V roku 1976 sa stal riaditeľom Osvetového ústavu v Bratislave. V tomto období bol na Univerzite Komenského promovaný za doktora filozofie. Funkciu riaditeľa Osvetového ústavu zastával až do roku 1982. V tom istom roku sa stal odborným poradcom pre otázky kultúry na Úrade vlády SR. Vtedy vyšla i jeho najrozsiahlejšia odborná práca „Princípy, metódy a formy osvetovej činnosti“. Koncom roka 1990 odišiel do dôchodku, pričom aj naďalej sa venoval publikačnej činnosti. Za svojho života získal mnoho domácich a zahraničných vyznamenaní. V roku 1988 získal Cenu ministra kultúry SR za dlhoročný osobný vklad do slovenskej kultúry a umenia. V rokoch 1993-1995 bol členom Zboru externých konzultantov pre národnostnú politiku pri Kancelárii prezidenta SR.  

Mikuláš Halač 2  Mikuláš HALAČ – Dni 26.11.1910 a 3.4.1992 vymedzili jeho životnú dráhu. Pre mladšiu generáciu pamätníkov nenápadný svojím zjavom, avšak vo svojej dobe vzdelaný a predvídavý „podnikateľ“, keď skĺbil dovtedy nejednotnú činnosť kamenčianskych handrárov. Bol iniciátorom a zakladateľom Družstva pre zber textilných a iných odpadkov, ktorého vznik je datovaný do obdobia vojnových čias, konkrétne ku dňu 25. jún 1939. Bol jeho prvým a jediným predsedom počas celej jeho existencie až do jeho zániku 11. decembra 1951. Družstvo počas celej svojej doby trvania prinieslo do vtedy zaostalých obcí Dolný a Horný Kamenec nevídaný rozmach s prvkami podnikateľskej činnosti ako i spoločenských, kultúrnych a športových aktivít. Neskôr pôsobil ako učiteľ na Baníckom učilišti v Novákoch a v ZDŠ v Zemianskych Kostoľanoch.

Ján HUDEC – Narodil sa 2. júna 1915 v Hornom Kamenci. V rokoch 1939-1943 bol rotmajstrom slovenskej armády, po oslobodení dôstojníkom Československej ľudovej armády. V roku 1941 ako príslušník slovenskej armády bol odvelený na Východný front, kde neskôr prešiel pri Minsku k bieloruským partizánom. Do 3.11.1943 velil partizánskej skupine, od tohto dňa do 11.1.1944 bol príslušníkom 1. voronežského partizánskeho oddielu Stalin. Od 12.1.1944 bol poručíkom Červenej armády a pracovníkom štábu 1. ukrajinského frontu, od marca 1944 zástupca Druhej československej paradesantnej brigády v ZSSR. Po absolvovaní partizánskej školy Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia vo Sviatoštine bol pri Pelhřimove vysadený a stal sa veliteľom organizátorskej partizánskej skupiny. Neskôr sa stal komisárom oddielu V.Stanka partizánskeho zväzku Ján Žiška a poom dôstojníkom 3. československej brigády Prvého československého armádneho zboru v ZSSR. Dňa 6.12.1944 bol pri Veľkých Uherciach zajatý a uväznený v Nitre a Seredi odkiaľ utiekol opäť k armádnemu zväzku. Vyznamenaný bol Československým vojnovým krížom 1939, Československou vojenskou pamätnou medailou so štítkom ZSSR, Partizánovi Veľkej vlasteneckej vojny I.stupňa a Za pobedu nad Geramanijej. Jeho podlomené zdravie z čias II.svetovej vojny nakoniec vypovedalo službu. Zomrel v roku 1957 a je pochovaný v Nemeckej, v rodisku jeho manželky.  

  Andrej Ján JÁNOŠKA – Rodičia MUDr. Andreja Jána Jánošku, Ondrej Jánoška z Dolného Kamenca s manželkou Alžbetou, v čase hospodárskej krízy odišli za lepším životom do Francúzska. Tu sa 29. augusta 1931 narodil aj najstarší syn, ktorý dostal meno Andrej Ján. Absolvovanie povinnej školskej dochádzky v dočasnom francúzskom domove položilo základy jeho budúceho záujmu o medicínu. Po skončení druhej svetovej vojny sa celá rodina Jánoškovcov vrátila späť do Kamenca a Andrej Ján po ukončení kurzu pre prípravu pracujúcich na vysoké školy sa prihlásil na štúdium medicíny. Získaním doktorského diplomu na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 1958 sa začala jeho dlhoročná cesta lekára. Najskôr pracoval ako odborný asistent na Bratislavskej kožnej klinike a po atestácách v rokoch 1962-1970 so špecializáciou na dermato-venerológiu získal post zástupcu prednostu Dermatologicko-venerologickej kliniky Fakultnej nemocnice na ulici Miczkievicza v Bratislave. Množstvo príspevkov publikovaných v odborných časopisoch je svedectvom jeho erudície a citlivého prístupu k pacientom. Náhle zomrel 4. novembra 1997.

Jozef BRABLÍK – Hoci nie je kamenčianskym rodákom, v obci žije už od roku 1961. Popri inej profesii – nie vždy však vzdialenej výtvarnej tvorbe sa venuje výtvarníctvu od svojej mladosti. Súkromne študoval u známeho maliara Júliusa Nemčíka, v súčasnosti je členom Klubu výtvarníkov pri RKC v Prievidzi. Viacero rokov pracoval ako reštaurátor vo Vlastivednom múzeu v Bojniciach a bol spolupracovníkom Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Jeho popisy a kresby archeologických a etnografických exponátov boli uverejňované vo vlastivednom zborníku Horná Nitra. Popri odbornej činnosti sa neustále venoval i voľnej tvorbe – predovšetkým kresbe a maľbe zátiší a krajiniek. Jeho univerzálne výtvarné zručnosti, ovládanie zákonitostí perspektívy i kompozície mu však popritom umožňujú i výtvarné znázornenie portrétov, figúr i architektonických celkov. Často ho zaujmú i reprodukcie obrazov známych majstrov, či rôzne žánrové obrázky a výjavy v časopisoch, ktoré si známou „štvorčekovou metódou“ prenáša na maliarske plátno či lepenku. Má bohaté skúsenosti s využitím viacerých výtvarných techník – venuje sa olejomaľbe, tempere i pastelu. Svoje bohaté skúsenosti z využívania týchto techník a najmä povrchovej úpravy výtvarných prác sústredil do praktickej príručky Techniky povrchovej úpravy, ktorá je pripravená na vydanie.

Kornélia PISÁROVÁ – Je absolventkou Školy úžitkového výtvarníctva, odboru reštaurovania a štukatérstva v Kremnici a UKF v Nitre, katedry výtvarnej výchovy. V súčasnosti pracuje v Kultúrnom centre mesta Nováky, na úseku propagácie a reklamy. Venuje sa širšiemu spektru výtvarnej činnosti. Ako čerstvá absolventka VŠ sa nachádza stále v takej fáze tvorivej činnosti, keď uprednostňuje overovanie si svojich výtvarných zručností a fantázie študijnými prácami – kresbami, grafikami a kombinovanými technikami , ktoré tvorí jednotlivo i v cykloch. Svedectvom jej súčasného výtvarného rozmachu sú však i rozmernejšie plátna, ktoré jej umožňujú slobodnejšie realizovať výtvarné vízie blízke surrealizmu. Nie náhodou obe maľby nesú názov Sen. Práve inšpirácia snom a spontánna, až automatizovaná tvorba mali v tomto výtvarnom štýle mimoriadny význam. 

Marko BARTOLEN – Nie je naším rodákom, žije však dlho v obci. Predstavuje vo svojej tvorbe pokračovanie ľudovoumeleckých tradícií Kamenca pod Vtáčnikom tým, že ako jediný uchováva originálnu výrobu tradičnej kostenej handrárskej píšťaly. Okrem toho však vyrába celé spektrum ďalších ľudových hudobných nástrojov. Medzi ne patria najmä tradičné detvianske fujary zdobené leptaním kyselinou dusičnou a vyrezávaním jemnou rezbou rydlom i hlbšou rezbou nožíkom, pastierske píšťaly -tzv. koncovky i dvojačky, gajdice, pastierske hlásne trúb trurbirohy, pastierske i párové flauty, okariny, pastierske palice – fokoše. Je mimoriadne skúseným majstrom, ktorý vie nielen posúdiť vhodnosť materiálu na výrobu jednotlivých nástrojov, ale ovláda množstvo iba jemu vlastných technologických postupov, ktorými dosahuje špičkové hudobné vlastnosti ním vyrobených nástrojov. Tak, ako je výrobcom rôznych ľudových hudobných nástrojov, je i multiinštrumentalistom – keďže na každom z týchto hudobných nástrojov vie zahrať preň typický repertoár. 

Docent, akademický maliar Ladislav ŠICHMAN žije v obci od roku 1993. Vysoká umelecká úroveň a profesionalita, až perfekcionizmus v anatomicky presnej modelácii, v použití tvorivých technológii modelovania a odlievania do rôznych materiálov i povrchovej úprave vystavených komorných plastík, reliéfov a modelov ho potvrdzujú ako vynikajúceho absolventa Kamenosochárskej školy v Hořiciach a najmä ako žiaka VŠVU u profesorov Rudolfa Pribiša a Fraňa Štefunku, ktorí patrili k špičke slovenského sochárstva od polovice 20. storočia. Dôsledná príprava u týchto vynikajúcich majstrov, talent, trpezlivosť a zmysel pre systematickú prácu i jeho predurčili k dlhoročnej profesionálnej dráhe výtvarného pedagóga. Aj preto sa od vysokošlom pre stvárnenie detailov tvoriacich harmonický celok. Každú sochu, komornú plastiku, či reliéf tvorí na základe dôkladného, často až dokumentárneho štúdia a poznania spracovávanej témy – jej historického i súčasného kontextu, reálií a atribútov. Aj z tohto dôvodu sa veľakrát uplatnil ako tvorca diel viazaných na konkrétnu historickú udalosť, osobnosť či príležitosť. Jeho zaujatie národnou históriou a tradičnou kultúrou ho, osobitne v komornej plastike a reliéfe, viedlo i tvorbe celých cyklov, akým bol napr. cyklus Rok na dedine. V súčasnosti sa venuje najmä medailérskej tvorbe a tvorbe miniatúr, ktoré minucióznosťou svojho spracovania nadobúdajú charakter vzácneho originálneho šperku. 

Lýdia JAKUBISOVÁ – rodená Fábryová, sa narodila 14. októbra 1981 v Bojniciach. Je slovenskou reprezentantkou v hádzanej. Jej športové začiatky sa začali v rokoch 1995-1996, kedy hrávala pre HK Lehota pod Vtáčnikom, neskôr tri roky pre HK Slávia Prievidza a potom v rokoch 1999-2002 pre Bánovce nad Bebravou. Od roku 2002 hrávala pre HK Slávia Partizánske, neskôr v roku 2005 prestúpila do HK Duslo Šaľa. Rodáčka z Bojníc prestúpila zo Šale do HSG Sulzbachu v roku 2007 a odvtedy pôsobí v Nemecku, najskôr v Sulzbachu, pre sezónu 2009 sa presťahovala do DJK/MJC Trier, od sezóny 2010 na VfL Oldenburg a od sezóny 2011 na Thüringer HC. Po zotavení sa zo zranenia kolena získala v roku 2012 s bundesligovým klubom Thüringer HC nemecký titul. V reprezentácii bola rodáčka z Bojníc oporou v závere kvalifikácie ME 2012 a potom svojimi výkonmi prispela v Partizánskom k triumfu na turnaji I. fázy kvalifikácie MS 2013 a postupu do play-off. V roku 2016 sa stala i vicemajsterkou Slovenska v elektronických šípkach v súťaži Criket ženy. Striebro získala počas doliečovania zranenia kolena.

 jakubis
OBECNÝ ÚRAD

Dolnokamenčianska 1/57
972 44 Kamenec pod Vt.

Tel:_ 046/546_ 5015
E-mail: podatelna@kamenec.sk


Úradné hodiny
:

Pondelok 7:30 - 16:00
Utorok nestránkový deň
Streda 7:30 - 16:00
Štvrtok 7:30 - 16:00
Piatok 7:30 - 13:00
OBEC

Rozloha: 24,71 km²

Počet obyvateľov: 1.810

Výška: 270 - 320 m n.m.

Vrch Vtáčnik: 1.346 m n.m.

Prvá zmienka: rok 1355

Okres: Prievidza

Kraj: Trenčiansky

Rekreácia

POČASIE

Počasie Kamenec pod Vtáčnikom - Svieti.com